Tohtoročná Majcichovská desiatka opäť potvrdila svoju povesť rýchlej trate, no pretekárom tentokrát cestu za rekordmi skomplikovalo teplé počasie. Medzi elitou sa nestratil Robert Furman, ktorý si z podujatia odnáša nielen cenné pódiové umiestnenie, ale aj kariérne maximum.
Robert preťal cieľovú pásku v čase 32:08, čím si o výrazný kus posunul hranicu svojho osobného rekordu. V silne obsadenom poli bežcov si dobehol po celkové 3. miesto.
Ani som si nepredstavoval takéto umiestnenie dnes s tak nabitým bežeckým polom. Čas naopak mal byť ideálne ešte o 9sec lepší, no sťažovať sa nemôžem. Byť v Majcichove na bedni je veľká vec pre mňa Preteky začali bez problémov, prvý km sa len začali formovať skupiny, no držal som sa v popredí. Keď sme sa už všetci ako-tak usadili v tempe, ocitol som sa v trojčlennej skupinke naháňajúcu jedného bežca pred nami a ešte dvojčlennú vedúcu skupinku. Takto sme si šli zhruba do 5-6km, kde sme aj bežca pred nami predbehli. Chvíľu sa nás držal, no nevydržal naše tempo, medzitým sa aj naša skupinka zredukovala na dvoch členov. Akurát na začiatku 7.km, bežec z mojej dvojčlennej skupinky to rozbehol jemne a ja som už nedokázal reagovať, celkovo som sa cítil celý pretek, že skúsim držať toto tempo a dúfať , že to vydržím. Posledné kolo aj keď neukazuje nejaké veľké spomalenie, cítil som sa jak keby som strácal čas celkom dosť, tlačil som čo to ešte šlo, ale koniec-koncov už nebolo o čo bojovať čo sa umiestnenia týka a len som sa tak snažil držať rozostup z bežcom za mnou. Bolo aj dosť teplo počas preteku, čo určite výkonu nepomohlo, no koniec-koncov, každý mal rovnaké podmienky. Počas prebiehania cieľovou čiarou som bol v tom, že štvrté miesto mám, no dozvedel som sa, že jeden bežec pred nami odstúpil, tak mi to nakoniec na tretie miesto vyšlo (aj s kúskom šťastia)!
