Čaute partia! Chcem sa podeliť s pretekmi City trail v Smokovci, ktoré sa konali v sobotu 08.05 a zastúpenie sme mali samozrejme aj my PretekaRYS v podaní Mira, Miša, Nika, Ivky a mňa. Bolo krásne chladné ráno a netrpezlivo sa približovala chvíľa konečne očakávaných spustených pretekov po dlhej prestávke spôsobenej pandémiou. Predchádzala tomu prezentácia čísel a samozrejme vrúcne zvítanie sa členov a následne sa prebehnutie a rozohratie. Postavili sme sa na štart a popriali všetko dobré s tým, že dáme do toho všetko, kto ako môže. Myslím, že každý z nás dopadol veľmi dobre po takej prestávke a česť bratom Jurčovcom vzhľadom na ich rodinné povinnosti, či ratolesti, že si nájdu čas na tréning či pretek, lebo nie je to jednoduché.
Bum a bolo odštartované, mal som veľký rešpekt pred tým prvým a najťažším kopcovým úsekom no som si povedal dám do toho všetko. Už prvý km sme šli samozrejme ako kone, a kým sa upokojilo srdiečko z vysokých tepov, tak už nastupovali kopce, kde som sa snažil ísť opatrne menšími krokmi, ale zato rýchlejšou kadenciou. U mňa to bolo doprevádzané hlasitým dychčaním, ktoré pôsobilo dojmom ako keby som vyšiel z liečenia z Vyšných Hágov. No nejak som to držal, až kým som nezbadal srnčí chrbát Paľa Orolína. Povedal som si, že asi pomalšie behal, keď veľmi netrénoval ako spomínal, no vzal som do hrsti zbytky odvahy a skúsil som ho obehnúť s tým, že aspoň za kopec. No a z kopca sa stal zbeh na hrebienok, kde som myslel, že keď dnes neskončím v nemocnici ta nikdy.. taký adrenalín ma opojil, že som ho predbehol a neveril, že môžem byť tretí na takých pretekoch. Po kamenistom teréne sme sa presunuli na asfalt, kde začal dril a kopanie nôh do zadku. V okamihu som mal pocit, že mi zhoria podrážky, to by sa dalo prežiť, ale premáhal ma už pocit únavy, ale hlavne pocit že 3. miesto by bolo super. Čo keď ma ale tá srnka dobehne, čo som počítal, že sa každú chvíľu udeje, aj keď v kopcoch som si spravil náskok. Blížila sa kalvária a ja som sa pozrel dozadu pre istotu či mi nedýcha na krk. Aj tak bolo. Nastúpil boj so sebou samým po kalvárii. Tempo sa mi spomaľovalo, kapal som, ale aspoň som chcel vydržať po druhý kríž a tam poďakovať Bohu za to, že som vydržal, lebo už som bol vyčerpaný a možno aj prepálený a v zbehoch po zákrutách ma tatranská koza dala. Už som nemal viac síl na nejaké akcie a nieto ho ešte obehnúť cca vyše 1km pred cieľom. V tom okamihu som sa zmieril s umiestnením a bol som šťastný, že sa mi tak podarilo zabojovať a fakt užiť si trasu. A zase sa mi potvrdilo, že nakoniec človek ku všetkému musí pristupovať s pokorou a nečakať veľké ciele a hlavne nepozerať sa dozadu, ísť si svoje a veriť si, nech by za vami bol aj rovno Tibor Sahajda či Žiška Bola to veľmi cenná skúsenosť a som veľmi spokojný s výsledkom a hlavne so stretnutím sa s našou partiou PretekaRYS. Všetci sme sa držali skvele na trati, veď posúďte podľa výsledkov na: https://pretekaj.sk/sk/vysledky/city-trail-2021/1027
Tak odovzdávam slovo do štúdia a majte pekný víkend
