V sobotu 19. januára 2019 sa spišskobelianski PretekaRYS zúčastnili na 5. skialpo-bežecko-bežkárskych pretekoch Vertical Grand Tour v Tatranskej Lomnici. Dĺžka trate bola 5,4 km s prevýšením 480 m, pričom 2,7 km sa stúpalo hore po zjazdovke a 2,7 km bol zjazd vedľajšou zjazdovkou. Trať bola v rámci súťaže rovnaká pre všetky tri disciplíny. Tím PretekaRYS reprezentovali traja pretekári: Miroslav Jurčo, Michal Jurčo a Martin Vanečko, všetci traja v behu. Reportáž z tohto podujatia pre našich čitateľov pripravil Michal Jurčo.
Teplota na štarte pretekov ukazuje -10°C a v najvyššom bode trate asi -12°C. Odbilo 17:00, keď sa preteky začínali a hneď od začiatku sa ide naplno.
Bežci sa tlačili so skialpinistami bok po boku a párkrát mi niekto aj pristúpil palice, ako som sa neskôr dozvedel, bol to Miro. Po niekoľkých metroch sa ocitáme v prvej skupine a kyslíkový dlh sa prejavuje hneď od úvodu. Nečudo, lebo prvá polovica trate sa ide priamo do kopca. Chladný večer poriadne cítiť na pľúcach a dýcha sa čoraz ťažšie. Človek si nestíha vychutnať ani peknú mrazivú jasnú noc a svetielkového ,,hada“ na lyžiarskom svahu. Dokonca sa našlo aj pár desiatok fanúšikov po celej trati, ktorí v zime dodávali pretekárom potrebnú energiu.
Tesne pod vrcholom sa už človek teší na obrátku a na pekný zbeh dole kopcom, ktorý si väčšinou každý vychutná. Tentoraz sa ale rozhodovalo práve v zbehu, ktorý treba ísť naplno! Vidno to aj na tepoch, ktoré neklesajú, ale práve naopak, ešte o pár úderov podrástli. V tme sa dá pekne prečítať, koľko ti treba na pretekára pred sebou, tak drieš ako to len ide. Okolo sa preháňajú skialpinisti v zjazdoch a chvalabohu netriafajú do bežcov, ktorí sa motajú po zjazdovke. Cestou dole sa mi podarí obehnúť jedného pretekára a druhému už – už dýcham na chrbát, ale do cieľa nie je ďaleko. Nakoniec mi o necelých 6 sekúnd ušiel, a tak do cieľa dobieham na 8. mieste s časom 36:44.
Tam ma už čaká Miro na skvelom 5. mieste s časom 34:42. Podarilo sa mi zraziť osobák z minulého roka o 2,5 minúty a Mirovi o vyše 3 minúty!!! Takže ak to tak pôjde ďalej… Martin dobieha po nás na pekné 16. miesto a tiež s vylepšeným osobákom o viac ako minútku.
V cieli nasleduje spoločná mrazivá fotografia a ideme sa vyklusať po uliciach Tatranskej Lomnice, kde stretáme ešte zvedavé a hladné jelenice. Tu zvyčajne naše reporty končia, ale tento má ešte čo ponúknuť. V cene lístka bola aj večera a hlavne zaujímavá tombola, v ktorej nakoniec Miro zaknihoval svoje dnešné ,,víťazstvo” a získal hlavnú cenu – nové skialpové lyže od hlavného organizátora súťaže. Dnešný večer sa teda ani inak ako pozitívne hodnotiť nedá a už sa tešíme na ďalšie spoločné akcie.