Športu ZDAR PretekaRYSi.
Uplynulý víkend sa konal prvý Spartan Race na Slovensku v tomto kalendárnom roku, a samozrejme nechýbali na ňom ani členovia tímu PretekaRYS. Lokalita: premiérovo Slovenský raj. Jednalo sa o SPRINT, čo znamená, že na pretekárov čakalo 5+km a 20+ prekážok.
Ako už je niekoľko uplynulých rokov zvykom, prvý Spartan v roku nesie prívlastok WINTER a koná sa v zimnom období, čím je pomerne špecifický oproti zvyšným pretekom v sezóne. A počasie nezostalo prívlastku „winter“ nič dlžné a po sérii teplých dní sa v piatok výrazne ochladilo a mrazivé počasie a silný vietor pretrvávali aj počas sobotného preteku. Ako sa nám darilo, to vám priblíži Boris vo svojom reporte. Takže pekne po poriadku.
Tímový zraz bol už v predvečer preteku v Spišskej Belej. Väčšina z nášho tímu štartovala vo vlne 10:15, takže dohodnutý zraz ráno 8:15. O 8:45 sme už komplet. Takže zatiaľ ideme podľa plánu . Môžeme vyraziť smer Hrabušice. Cesta nie je ďaleká, o chvíľku sme na mieste. Ideme vyzdvihnúť štartovné čísla, krátka obhliadka fanzóny. Náhodou započujem úryvok rozhovoru okoloidúcich pretekárov, ktorí už pretek mali za sebou: „…hodně to klouže…“. Takže, predzvesť je jasná!
Čas 10:15 sa blíži, a teda aj my sa pomaly staviame na štart. Atmosféra hustne, teplota klesá, adrenalín stúpa. Hneď po štarte sa držíme v prednej časti našej vlny. Miro s Marekom dokonca na jej čele. Úvod sa beží miernym stúpaním. Organizátori si pre nás pripravili na zahriatie prebrodenie potoka hneď na začiatku. A veru, naozaj tie mokré nohy prvých 100 metrov doslova pálili Prvá vážnejšia prekážka je balans, ktorú zvládame, iba Marek po verdikte rozhodcu na prekážke musí ísť robiť trest, lebo sa vraj nohou nedotkol oranžovej značky na konci kladiny. Ale Marek svoju krátku stratu veľmi rýchlo dohnal. Hneď po chvíli nasleduje rúčkovanie, tzv. monkeybar. Tam taktiež chalani prechádzajú bez väčších problémov. Vidím Miša ako úspešne udrel do zvonca na konci prekážky a beží ďalej. No ja po smolnom pošmyknutí sa ruky hneď v začiatku padám, a teda vidina dobrého umiestnenia sa pre mňa stráca. Robím svojich 30 burpees, vidím, ako úspešne prechádza cez prekážku Fero, a ďalej Marek. Bežím za nimi, no nasleduje najstrmšia časť trate, kde opäť mierne strácam. Na vrchole stúpania krátky okruh s nosením vriec piesku a ide sa na oštep. Fúka silný vietor, ale terče stoja pomerne blízko. Triafam a oštep ostáva pevne zapichutý. Povzbudený úspechom bežím ďalej. Nasleduje dlhšia fáza behu, už väčšinou smerom nadol. V týchto miestach sa obzvlášť prejavujú náročné podmienky, aké vládli na trati. Väčšina trate bola kvalitne zľadovatená, takže opatrnosť musela byť na prvom mieste a kvalitná obuv bola nevyhnutnosťou. Viacerí sme boli svedkami niekoľkých nepríjemných pádov, ktoré, verím, žiadne neskončili vážnejším zranením. Po krátkom preplazení sa popod ostnatý drôt sa trať napája na známu, turistami vyhľadávanú trasu s lávkami a rebríkmi, kde, žiaľ, vznikol typický lievik a išlo sa krokom, pomaly, v rade jeden za druhým. Obiehanie bolo problematické, alebo príliš riskantné. Iba kde-tu sa podarí predrať o pár miest dopredu. Nuž, aspoň som sa vydýchal a nabral síl do posledného kilometra . Prichádza záverečná pasáž, kde sú nahustené prekážky. Postupne nasleduje traverz wall, atlas carry (prenášanie ťažkej betónovej gule), šplh na lane, nosenie kýblov plných štrku (ktoré si pretekár musí sám štrkom naplniť) a herculesova kladka. Vrece bolo tentokrát obzvlášť ťažké, doteraz som s touto prekážkou nikdy nemal problém, ale teraz bola nad moje sily. Tu stretávam Miša, ktorý tiež bojuje, ale napriek pár chýbajúcim centimetrom tiež neuspel, a tak ideme spolu do burpee zóny. Mišovi zostalo o niečo viac síl, a tak má svojich 30 o čosi skôr, a tak uteká k poslednej prekážke – multiring. Tentokrát ju organizátori vyskladali iba čisto z gymnastických kruhov. Túto už našťastie zvládame obaja úspešne a v krátkom slede dobiehame do cieľa. To nás už čakajú Miro, Marek aj Fero. Rýchla kontrola priebežných výsledkov tímov, ale už je zrejmé, na pódiové umiestnenie to stačiť nebude. Po chvíli dobiehajú aj Lukáš, aj Marcela s Janom.
Takže, pretek máme za sebou a sme radi, že všetci v zdraví a bez zranenia. Rýchlo sa presunieme ku odparkovaným autám, prezliecť sa do suchých a teplých vecí, a keď sa podaria rozviazať zmrznuté uzlíky na šnúrkach, tak aj do suchých topánok . Potom ešte trávime nejaký čas vo funzóne, navštívime stánok s kávou a vymieňame si dojmy.
Gratulácia a klobúk dolu všetkým našim pretekárom a celému tímu! Zvlášť pochvalu si zaslúži Miro, ktorý ako jediný išiel čisto, bez trestu a dosiahol vynikajúci čas 41:20, vďaka čomu sa umiestnil na krásnom 21. mieste v celkovom hodnotení a v kategórii open mužov na 2.mieste! Ako tím sme sa nakoniec umiestnili na 11.tom mieste zo 150 tímov s časom 1:00:50.
Deň sme zakončili spoločne stráveným večerom v Spišskej Belej oslavami, ale o tom report až niekedy nabudúce
Výsledkový sumár:
Celkový počet pretekárov v cieli: 2978
21. Miroslav Jurčo (2.v kat.) – (41:20)
112. Marek Podolinský (24.v kat.) – (49:33)
172. František Heldák (48.v kat.) – (52:43)
405. Michal Jurčo (173 .v kat.) – (1:00:50)
468. Boris Ryban (216.v kat.) – (1:02:25)
1134. Lukáš Ševčík (674.v kat.) – (1:17:51)
1820. Marcela Benčoková (166.v kat.) – (1:34:36)
1821. Ján Nebus (1121.v kat.) – (1:34:36)
Video z preteku: https://www.youtube.com/watch?v=v4ro11QW3wc
Výsledky: https://results.onlinesystem.cz/ResultsOverall/Index/1412…
