Spartan race

Spartan ULTRA BEAST

Zdieľaj článok

Naši silní chalani z tímu PretekaRYS sa opäť statočne popasovali s ďalšími náročnými prekážkami počas Spartan Race vo Valčianskej Doline ???
Trať dlhú 50+km so 60+ prekážkami sa odhodlalo vyskúšať cca 1200 odvážlivcov. Chalani z tímu PretekaRYS skončili na 307 a 325 mieste z 719 finisherov. Až 484 ľudí trať nedokončilo a 7 bolo DQ.
GRATULUJEME!!!

A takto nejako to celé prebiehalo očami chalanov z tímu PretekaRYS ?⬇️
„Spartan ULTRA BEAST report nebude taký ultra dlhý ako beh, ale aspoň pre predstavu čo sa tam za tých 12 a pol hodiny na trati udialo 
Do Valče prichádzame už v piatok večer, keďže bola možnosť registrovať sa už skôr a tým si uľahčiť ranné vstávanie. Piatok pohodička registrácia pivko a spať. Ráno štart o 7:00, prakticky to bola predposledná vlna. Štartovalo sa už od 6:00 a posledná vlna bola 7:10, takže už som aj závidel tým čo mali tú hodku za sebou  Zo začiatku ideme s Františkom také slušné tempo na pohodu, šak je to ešte ďaleko. Prvé prekážky, preskoky, podlezy, výskoky, taká klasika, veľký kopec a sme hore, začínajú prvé veselé prekážky, hneď balans, pre Fera klasických 30  potom A-monkey bar a zbeh dole a tam Atlas carry ( v preklade, nosenie ťažkej 50kg betónovej gule dole kopčekom, tam 5 angličákov a potom hore kopčekom), prichádzame do festivalky a tam máme hercules hoist a.k.a ťahanie vreca na lane cez kladku. Tu si pre zmenu 30 dávam ja, keďže vrece bolo na mňa fakt ťažké, ale klobúk dole pred Ferom, Janíkom a Mišom (oni dvaja bežali sprint), ktorý to dali s prehľadom. Potom nejaké nosenie vriec, tento rok fakt krátke a ide sa do kopcov. Prichádzame k sérií dvoch ťažkých prekážok, multirig a slackline. Zakusnem si do jazyka a idem na multirig, nevidím laná, tak si vravím, že hrazda a kruhy nie sú ťažké. Spravil som aj ja aj František, aj keď mne chýbalo fakt málo k tomu aby som tam angličákoval, potom slack, áno správne tušíte, Fero angličákuje, ja pomaly odbieham. Dobieha ma na nosení vedra so štrkom. Potom dlhá bežecká pasáž po zvážniciach v okolí, Tractor pull(ťahanie tých železných chujovín na reťazi), fakt veľa behania, ale aj veľa kopcov, memory a sme hore nad zjazdovkou, tam si zaskáčeme s gumkami na nohách a ideme ku festivalke, tam triceps bar, tri vysoké steny za sebou, opäť festivalka a……..zasa ideme okruh od štartu, kopec, balanc, A, a prichádzame do comfort zóny v čase cca 4:35 hod, čiže asi hodinka pred cutoff, ktorý btw. ujo Robert nestihol o tri minúty  Máme 24 km za sebou, reku šak už sme v polke, to pôjde. Z comfortky sa ide na olympus, ktorý je 2x dlhší ako obyčajne, nič náročné, ale ruky a mozole štípu, potom twister, takže 30 a smerom do kopca dlhý ostnatý drôt, cca sto metrov, tu sa to fakt vlieklo a šup hore až na vrchol zjazdovky, pomaly predychávam a cítim žalúdok aj pľúca a viem, že to bude ešte poriadny bol. V zjazdovke obľúbený Bender (pre macu, posledná prekážka z Donoval). Hore na kopci Memory recall, VCKY296J a zbeh dole a zasa hore a ideme kolečko od znova. Začína sa na Multirigu, na ktorom už padám a dávam 30, a ideme slack, vedro so štrkom, železá atď. Kolečko je totožné s prvým, takže vieme čo nás čaká, a cestou si môžeme zanadávať na organizátorov a ich „originalitou“……príchod do festivalky a zasa to prvé kolečko, ktoré bolo aj druhé a teraz vlastne ho už ideme tretí krát….balans, A-monkey bar a Atlas carry, ktorý už nosím asi len silou vôle a sme v comfortke asi v čas 10 hod od štartu a to nás čaká ešte jedno finálne kolo, ktoré je vraj už len 6-7 km dlhé. Ale my vieme, že aj tak na jeho začiatku je olympus, twister, dlhý ostnáč, bender a cesta hore na zjazdovku, kde dávame druhý memory, ktorý sme si mali pamätať SXUN3L a letíme dole zjazdovkou. Na samom spodku je druhý CUTOFF, kde musíte byť 13 hodín od štartu. Je to 3 km pred cieľom, takže veľa ľudí asi nasralo, že to nestihli, lebo fakt to nebolo ľahké stíhať, ale o štatistike závodu až na koniec  MY sme mali nejakú hodku a pol k dobru a zasa kopec a odpájame sa od trate a konečne ideme niečo nové a teda sa napájame na šprintérsku trať, ale my si navyše dávame aj plávanie v protipožiarnej nádrži, potom Z-wall, čiže lezecká stena, kde sa angličákuje asi s 99% úspešnosťou, keďže už nik nevládze a všetci sú mokrý z vody. Ideme do potoka a tu je zasa ostnatý drôt, ale už je to príjemné schladenie. Obiehame festivalklu z druhej strany, ale už s úsmevmi, že do cieľa máme fakt blízko, tak do pol hodky   šikmá stena, starway to Sparta, ťahanie závaží, kde prichádza môj prvý kŕč. Silná bolesť, ale ja sa rehocem, nikto nechápe, ale ja som v podstate šťastný, že prišiel až teraz  Aj keď menšie zášklby boli už pár krát aj doteraz. Trvalo asi minútu, kým som sa dal dokopy, potiahol závažia a ideme s Ferom ďalej. Opäť ostnatý drôt, aj keď v klasickej dĺžke, ale už na neho mám silnú alergiu. Pred cieľom nachystaná chuťovka každého spartanu, oštep. Chlapcom, Janíkovi a Mišovi, vravím nech si to natáčajú, aby vedeli ako sa to hádže (ak by bol záujem, video je k dispozícií  ), šup ho tam rovno do stredu a už len lano a vysoká stena. Lano aj s náznakmi kŕčov dávam. BTW. nezabúdajte na nohy, v tejto fáze preteku to dosť pomáha. Stenu dávam bez kŕčov, sám tomu neverím. Záverečný ohník, a som v cieli v čase 12:20:55 od štartu. Nejakých 8 min. čakám na Fera, ktorý si pri oštepe a lane dal po 30. Vyplním si to ale nejakými rozhovormi do telky a podobné oficialitky  V cieli dlhé rozdychávanie, ale pocit, že to človek dokončil, dá zabudnúť aj na všetku tú bolesť, ktorá sa ale rada pripomenula neskôr. Zoškreté ruky do krvi pod tricepsami z prekážok, ešte teraz to reže jak sviňa. Zodretá riť, a to bez srandy je sakra bolesť, takže už viem na čo sa používa vazelína pre bežcov. Chodidla ako v ohni.
Na záver nejaké štatistiky:
– skončili sme na 307 a 325 mieste z 719 finisherov
-484 ľudí nedokončilo a 7 bolo DQ
– prvý Patrik Milata to dal pod 7 hodín!! a druhý bol za ním až 30 min. neskôr
– v prvej desiatke boli až dve ženy 
Znie to, že sme amatéri, ale teraz som naozaj rád, že sme dokončili, a z troch odbehnutých ultrabeastov, bol tento asi naozaj najväčší masaker. Strašné stúpania, veľa behu po kamenných zvážniciach, nudná trať, keďže sa veľa opakovali kolá alebo ich častí. Veľké mínus, pre Fera asi dvojnásobne, že balanc a slackline boli 5x dokopy. Odozva na trať nie je vôbec pozitívna zo strany pretekárov a zo strany dobrovoľníkov je to podobné, keď ste na trati od 5 do 22:00 a dostanete 100 bodov 
Na druhý záver, ešte poďakovanie všetkým čo fandili a poďakovanie mojím dvom babám, ktoré mi fandia asi najviac, sú ochotné ma pustiť sem tam na preteky  a natierajú mi odreniny, ktoré bolia asi horšie ako celý pôrod 
A dúfam, že sa vidíme čoskoro na nejakom behu, alebo na záverečnom hodnotení sezóny 

Tags: ,
2. ročník GORAL RUN 2018
Beliansky tím PretekaRYS skončil štvrtý na najstrmších pretekoch série Red Bull 400
Menu