Uplynulý víkend sa v Bratislave konal pretek Urban City Race Challenge. Slovo Challenge v názve upresňuje, že sa jedná sa o krátku trať o dĺžke pár 100 metrov, ktorá je doslova nahustená prekážkami. Jednalo sa o 2. ročník podujatia tohto typu, no na rozdiel od minuloročného indoorového, tento rok sa rozhodli organizátori usporiadať to pod holým nebom. Tím PretekaRYS na tomto preteku reprezentoval iba Boris, nakoľko v ten istý deň sa konal aj v Kežmarku Beh k Hubertovi, kde sme mali početnejšie zastúpenie. Svoje zážitky z preteku vám Boris prináša vo svojom krátkom reporte:
Počasie v sobotu síce nebolo ideálne, ale celonočný dážď ráno ustal (akoby na objednávku), a tak nás počas dňa potrápilo už iba chladné počasie a silný vietor.
Pretek sa konal na námestí pred nákupným centrom Eurovea. Na miesto som dorazil niečo pred 9:00 a vyzdvihol som štartovací balíček. Štart som mal až vo vlne 10:40, takže času bolo habadej (až príliš), pripraviť sa na pretek, rozcvičiť sa, prezrieť si trať a prekážky, atď. O 10:00 vyštartovali prví pretekári, čo bolo, pochopiteľne, divácky najzaujímavejšie. Pozornosť všetkých divákov bola upriamená na nich a na to, ako sa prví borci popasujú s prekážkami. Okolo 10:40 už prichádzam na štart. Pretekári v rámci jednej vlny sa formujú do dvojíc, náhodne, žiadny špeciálny kľúč. Štartuje sa po dvojiciach, trať je prispôsobená tak, že všetko je dvojmo, aby každý mohol prekonať prekážku nezávisle, bez zdržovania. Zároveň platí pravidlo, že ak by pretekár dobehol pomalšieho pretekára z predošlej vlny, ten je povinný ho pustiť. Aj keď ukázalo sa, že nie vždy. Ale o tom neskôr.
Dvojice púšťajú na trať v dvojminútových intervaloch. S týpkom po mojej ľavici si podáme ruky a zaželáme si veľa zdaru. Hneď tesne po štarte nasleduje veľká A-čková sieť, ktorú treba preliezť, naskladané palety, ktoré treba preskočiť a šplh na lane. Bežím ďalej, no stojaci dobrovoľník ma upozorňuje na ďalšiu prekážku, ktorej som akosi nevenoval pozornosť – 2x vytiahnutie vreca na kladke 
. Takže sa vrátim pár metrov, vrece nie je ťažké, takže zvládam bez väčších problémov. Utekám ďalej, nasleduje nosenie veľkej pneumatiky. Na konci pri kuželi bolo treba pneumatiku položiť, otočiť sa, zdvihnúť ju a kráčať naspäť. To som nevedel, tak som nepoložil, ale opäť ma upozornili, a tak som musel kúsok cúvnuť a vykonať to správne . Nasleduje prebeh cez odstavený vrak auta, lezecká stena, balans na kladine a prelez cez stenu. Za ňou nasledovalo stanovište s medicinbalmi, s ktorými bolo treba spraviť 15x z drepu výtlak nad hlavu do vystretých rúk. A práve tu som dobehol pomalšieho pretekára, ktorý ešte dokončoval svojich 15. Neviem, či mal svoju sériu prerušiť a umožniť mi začať robiť moju, ale každopádne, on si svoju v kľude dokončil, a tak som tam čakal 10-15 sekúnd (čo je celkom dosť vzhľadom na veľmi tesné rozdiely v časoch, kde pár sekúnd urobilo v záverečnom poradí posun hneď o 10 až 15 priečok). Nič na tom, urobil som si aj ja svojich 15 výtlakov, ďalej pokračoval na rúčkovanie. preskoky cez pneumatiky, rúčkovanie na kruhoch a opäť prelez cez stenu. Predposledná prekážka bola podliezť pod auto, ktoré stálo na naklonenej rampe. Zadok bol vyvýšený, tam bolo ešte priestoru celkom dosť, ale podvozok sa postupne zvažoval a pri vyliezaní to už bolo dosť natesno. Poslednou prekážkou bolo vyliezť na oceľový kontajner, a zoskok z neho dolu do molitanovej jamy. Následne už len dobeh do cieľa.
Aj napriek pár zaváhaniam a nevynúteným zdržaniam na trati mi výsledný čas 5:16 stačil na postup do štvrťfinále. Tam postupovalo prvých 50% pretekárov z kvalifikácie, t.j. 74 zo 147 pretekárov. Zároveň som ale vedel, že je teda ešte dosť veľký priestor na zlepšenie v ďalšom kole. Štvrťfinále začínalo až o 15:00, takže mali sme pomerne dlhé časové okno a miestami bola už aj trochu nuda. Ale dočkali sme sa. A vskutku, v druhom kole som išiel v podstate celkom čisto a čo najviac efektívne a čas som si zlepšil o cca 1 minútu (výsledný čas 4:15). To pre mňa znamenalo 23.miesto, avšak do semifinále postupovalo iba prvých 20 najlepších. Takže postup do ďalšieho kola mi ušiel veľmi tesne, delili ma 3 miesta, čo robilo cca 8 sekúnd.
Takže na záver mierne sklamanie, ale celkový pocit z akcie celkom pozitívny. Bola to moja prvá skúsenosť s podujatím podobného typu, kde je trať tak veľmi krátka s tak husto rozloženými prekážkami. Čas pretekárov na trati sa pohyboval zväčša v rozpätí 4 až 6 minút (čo nie je veľa), ale tým, že človek ide na maximum, čo to dá, celý čas vo veľmi vysokej intenzite, tak som bol celkom prekvapený, ako kvalitne zničený som dobiehal do cieľa 
.
